Školský vzdelávací program
Program rozvoja čitateľskej gramotnosti
Program rozvoja čitateľskej gramotnosti 2024/2025
V školskom roku 2024/2025 medzi priority patrí prehlbovanie čitateľskej gramotnosti, ktorá vedie žiakov k porozumeniu a používaniu písaných textov, k uvažovaniu o nich pri dosahovaní osobných cieľov, rozvíjaní vlastných vedomostí a schopností. Čítanie s porozumením predstavuje integrálnu súčasť všetkých vyučovacích predmetov. Predpoklad pre zvládnutie ostatných vyučovacích predmetov vytvárajú dobré čitateľské zručnosti, preto patria v rámci školského vzdelávania medzi kľúčové oblasti.
Ciele čitateľskej gramotnosti:
- Bázová gramotnosť
- Funkčná gramotnosť
Cieľom je dosiahnuť základnú (bázovú) gramotnosť. Podľa tohto modelu ide o schopnosť žiaka čítať a porozumieť významu prečítaného textu. Informácie sa ukladajú do pamäti a podľa potreby sa viac alebo menej modifikovane reprodukujú. Výkon sa posudzuje podľa rýchlosti čítania, chybovosti, plynulosti a porozumeniu textu.
Ďalšia práca s textom spočíva v spracovaní informácií z prečítaného. Zvyčajne sa tento proces chápe ako výber dôležitých údajov, myšlienok a poznatkov. Komplexnejšie ho vymedzuje model funkčnej gramotnosti.
Spracovanie informácií realizuje týmito procesmi (činnosťami):
- identifikovanie hierarchie informácií v texte,
- odlišovanie dôležitých informácií od marginálnych,
- hľadanie vzťahov medzi hlavnou myšlienkou a podpornými informáciami,
- komprimovanie (stláčanie) textu,
- vyvodenie záverov z textu,
- extrahovanie explicitných (priamo vyjadrených) a implicitných informácií (čítanie medzi riadkami),
- hodnotenie využitia, užitočnosti, novosti, spoľahlivosti a pravdivosti informácií a kritická reflexia.
Výstupom spracovania informácií z textu by malo byť odhalenie informačného jadra textu
ako prejav globálneho porozumenia textu.
Základné postupy, pomocou ktorých sa človek k informačnému jadru dopracuje, sú: zovšeobecňovanie – nahradzujú sa podriadené informácie vyššej, všeobecnejšej informácii, vypúšťanie informácií – z textu sa odstraňujú nadbytočné alebo všeobecne známe informácie,
integrácia – spájanie informácií, ktoré spolu súvisia alebo vyplývajú jedna z druhej, konštrukcia – vytváranie informácií globálnejšieho charakteru, než sú informácie obsiahnuté v danom texte.
Čitateľská gramotnosť je definovaná ako „schopnosť porozumieť a používať také písomné jazykové formy, ktoré vyžaduje spoločnosť, alebo ktoré majú hodnotu pre jednotlivca.
Štyri procesy porozumenia:
- vyhľadávanie určitých informácií – čitateľ lokalizuje tú informáciu alebo myšlienku v texte, ktorá je dôležitá na porozumenie významu textu; informácia je v texte explicitne (priamo) uvedená;
- vyvodzovanie záverov – čitateľ vyvodzuje informácie a myšlienky alebo súvislosti medzi nimi, ktoré napriek tomu, že nie sú explicitne formulované, z textu priamo vyplývajú.
- interpretovanie a integrovanie myšlienok a informácií – čitateľ konštruuje význam nad rámec textu, pri interpretácii nachádza medzi myšlienkami textu súvislosti, pričom využíva svoje predchádzajúce poznatky, vedomosti a skúsenosti; pri interpretácii dochádza okrem
integrácie myšlienok a informácií z textu navzájom aj k integrácii a syntéze predchádzajúcich poznatkov a vedomostí čitateľa.
- hodnotenie obsahu, jazyka a textových prvkov – čitateľ kriticky hodnotí prečítaný text – jeho obsah a formu, čo zahŕňa aj reflektovanie štruktúry textu, jazykových prostriedkov, literárnych útvarov vrátane autorovho osobného pohľadu a štýlu; čitateľ pritom využíva svoje vedomosti o svete, znalosti jazyka a jazykových konvencií, opiera sa o svoje predošlé skúsenosti s čítaním textov. Obsah textu môže byť hodnotený z hľadiska jeho celkovej hodnoty, hodnovernosti, alebo jeho významu pre čitateľa. Pri hodnotení textu môže čitateľ vychádzať zo svojho chápania sveta a predošlých čitateľských skúseností. Zatiaľ čo prvé dva procesy porozumenia sú úzko späté s textom, druhé dva vo väčšej miere predpokladajú využívanie vedomostí a skúseností žiakov.
Ciele čítania, ktoré súvisia s motiváciou žiakov a ktoré sa u detských čitateľov uplatňujú najviac, či už v škole alebo mimo nej. Sú to:
-
- Čítanie pre literárny zážitok súvisí s čítaním literárnych textov (beletrie), v ktorých sa čitateľ stretáva s fiktívnymi hrdinami, udalosťami, či prostredím, kde sa príbeh odohráva.
- Čítanie na získavanie informácií sprostredkované rôznymi druhmi informačných (faktografických) textov, v ktorých sa čitateľ stretáva s aspektmi reálneho sveta, dozvedá sa o podstate a príčinách fungovania javov.
Prácu s informáciami v primárnom vzdelávaní určujú niektoré kľúčové kompetencie
(spôsobilosti) (Štátny vzdelávací program, ŠPÚ, 2008):
-
- sociálne komunikačné kompetencie – rozumie rôznym typom doteraz používaných textov a bežne používaným prejavom neverbálnej komunikácie a dokáže na neadekvátne reagovať;
- kompetencie v oblasti informačných a komunikačných technológií – dokáže adekvátne veku aktívne vyhľadávať informácie na internete;
- kompetencia k celoživotnému učeniu sa – vyberá a hodnotí získané informácie, spracováva ich a využíva vo svojom učení a v iných činnostiach;
- kompetencia riešiť problémy – hľadá a využíva rôzne informácie, skúša viaceré možnosti riešenia problému, overuje správnosť riešenia a osvedčené postupy aplikuje pri podobných alebo nových problémoch.
Vzdelávacia oblasť
Primárne vzdelávanie
Sekundárne vzdelávanie
Jazyk
a komunikácia
Vlastná tvorba jazykových prejavov, práca s informáciami, čitateľská gramotnosť, schopnosť argumentovať.
Kľúčové jazykové kompetencie – počúvanie, hovorenie, písanie, čítanie s porozumením.
Čitateľské kompetencie – súbor vedomosti, zručnosti, hodnôt a postojov zameraných na prijem (recepciu) umeleckého textu (čítanie, deklamácia, počúvanie), jeho analýzu, interpretáciu a hodnotenie.
Rozvoj čitateľských schopnosti, ktoré presahujú aspekt technického zvládnutia čítaného textu a smerujú k prijatiu jeho obsahu.
Príroda a spoločnosť
Samostatne sa orientovať v informáciách a vedieť ich spracovávať objektívne do takej miery,
Získavať informácie o prírode a jej zložkách nielen z rôznych zdrojov, ale aj prostredníctvom vlastných pozorovaní a
Človek a príroda
do akej to povoľuje
experimentov v prírode a v
kognitívna úroveň žiaka.
laboratóriu, čím si rozvíjajú
zručnosti pri práci s grafmi,
tabuľkami, schémami,
obrázkami, náčrtmi.
Získavať základne schopnosti a
zručnosti poznávať historicky
materiál.
Vyhľadávať relevantne
informácie z rôznych zdrojov a
využívať ich v dejepise.
Človek a spoločnosť
Pracovať s informáciami
o Slovenskej republike ako
časti Zeme a o Zemi ako celku,
porozumieť a rozvíjať čítanie a
interpretáciu obrázkov,
fotografii, grafov, tabuliek,
prierezov, schém a diagramov
ako prostriedkov geografie.
Matematika sa podieľa na
rozvíjaní schopnosti žiakov
Matematika a práca
používať prostriedky IKT na
s informáciami
vyhľadávanie, spracovanie,
uloženie a prezentáciu
informácii.
Vzdelávacie ciele čitateľskej gramotnosti
Na primárnom stupni vzdelávania ma kľúčové postavenie slovenský jazyk a literatúra.
V nižšom sekundárnom vzdelávaní sa systematicky žiak učí čítať s porozumením v predmete slovenský jazyk.
Stupeň vzdelávania
Schopnosti žiaka
Zručnosti žiaka
Primárne vzdelávanie
I. Vyhľadať informáciu
Vedieť vyhľadať priamu informáciu po prečítaní časti príbehu.
II. Rozvoj predstavivosti a fantázie
Sformulovať svoju predstavu o pokračovaní textu.
III. Analytické
a interpretačné zručnosti.
Zostaviť osnovu prečítaného textu.
Určiť hlavnú myšlienku prečítaného textu.
Prerozprávať obsah prečítaného textu.
Vyjadriť svoje pocity a zážitky z prečítaného textu.
Identifikovať hlavné a vedľajšie postavy.
Odlišovať prozaické a básnické texty.
Odlišovať umelecké a náučné texty.
IV. Schopnosť získavať informácie
Získavať informácie pozorovaním, skúmaním hľadaním v rôznych informačných textoch.
V. Schopnosť orientovať sa v netextových
Orientovať sa v mape, rozprávať o obrázkoch, fotografiách, triediť ich, využívať
materiáloch
v kontextových situáciách.
Sekundárne vzdelávanie
I. Zamerať svoje čítanie podľa potreby
Vybrať text podľa komunikačného zámeru a podľa danej situácie.
Nahlas, ticho a opakovane prečítať text.
II. Pochopiť význam textu
Pochopiť umelecký a vecný text s využitím explicitných informácií.
Pochopiť text podľa implicitných informácií.
Tvoriť a overiť navrhnute hypotézy.
Reprodukovať umelecky a vecný text na základe chronologickej alebo logickej postupnosti.
III. Pochopiť formálnu stránku textu
Rozoznať všeobecne usporiadanie textu – odseky, nadpisy atď.
Rozpoznať a pomenovať rozlične texty a určiť ich horizontálnu štruktúru.
IV. Odlíšiť vetu a text
Vyhľadať prvky nadväznosti medzi slovami a skupinami slov, ktoré slúžia na plynulý prechod medzi vetami, odsekmi, časťami výpovedí.
Určiť časovú a logickú postupnosť v rozvíjaní témy.
V. Pochopiť zmysel
- interpunkčných znamienok
- gramatických kategórii (rod, číslo, pád, osoba, číslo, čas)
VI. Pochopiť význam lexikálnych jednotiek
Porozumieť významu slov v umeleckých a
vecných textoch.
Overiť si význam slova.
Porozumieť štruktúre slova a jeho častiam, napr. slabikám a hláskam.
Rozoznať sémantické vzťahy medzi slovami, skupinami slov, jednovýznamove – viacvýznamove slova
Tradičné formy na rozvoj čitateľskej gramotnosti:
- hlasné čítanie,
- tiché čítanie,
- vzájomné čítanie / v dvojiciach, v skupine/,
- odpovede na otázky k textu,
- tvorba otázok k textu / ak vie o čom čítal, vie vytvárať otázky/,
- rozprávať jeden druhému o prečítanom,
- napísať krátku vlastnú reakciu,
- dramatizácia,
- výstavky kníh s možnosťou ich zakúpenia,
- pravidelné návštevy školskej knižnice,
- pripravovať pracovné listy i prezentácie, pracovať s textom v papierovej i elektronickej podobe,
- tvorba školského časopisu Lipka,
- čitateľské kútiky na chodbách školy a iné.
Netradičné formy na rozvoj čitateľskej gramotnosti:
Aktivity k rozvoju čitateľskej gramotnosti sú uvedené v pláne práce školy na školský rok 2024/2025.
Všeobecné úlohy zamerané na rozvoj čitateľskej gramotnosti žiakov v základnej škole
- Podporovať vzdelávanie pedagogických zamestnancov v oblasti rozvíjania predčitateľskej a čitateľskej gramotnosti detí a žiakov.
- Formovať kladný vzťah detí a žiakov ku knihe a literatúre, organizovať súťaže v čitateľských zručnostiach a popoludňajšie čitateľské aktivity v školských kluboch detí.
- Vypracovať plán aktivít na podporu rozvoja čitateľskej gramotnosti a začleniť ho do iŠkVP; dbať o zvyšovanie jazykovej kultúry žiakov na všetkých vyučovacích hodinách (t.j. nielen na vyučovacej hodine slovenského jazyka a literatúry).
- Využívať možnosť vzdelávania celého pedagogického zboru z ponuky vzdelávacích aktivít MPC v oblasti cieleného rozvíjania čitateľskej gramotnosti, resp. vzdelávania pre riadiacich zamestnancov škôl s obsahovým zameraním na tvorbu vlastnej stratégie rozvoja čitateľskej gramotnosti.
- Podporovať voľnočasové aktivity detí a žiakov zamerané na jazykovú kultúru (recitačné a literárne súťaže, školské časopisy, neformálne knižnice, školská knižnica).
- V materských, základných a stredných školách systematicky budovať školskú knižnicu.
- Na www.edicnyportal.sk je zverejnený zoznam zostatkových zásob titulov nereformných učebníc a učebných textov, ktoré sú k dispozícii školám na objednanie pre potreby doplnenia knižničného fondu v školských knižniciach.
- Odporúča sa využívať možnosti dané školskou knižnicou na vyučovanie literatúry na vyučovacích hodinách slovenského jazyka a literatúry.
- Odporúča sa podľa možností doplniť knižničný fond dielami súčasnej literatúry pre deti a mládež.
Odporúčané webové stránky: (zastrešuje NIVAM)